Je len málo blahoslavene nevedomých kolegov a kolegýň, ktorí sa počas svojej praxe nejakým spôsobom nestretli s neslávnym fenoménom, ktorým je výdaj liekov v ambulanciách. Tí vedomí sa potom delia na niekoľko skupín. Prvú skupinu tvoria tí, ktorí roznášanie liekov do spriatelených ambulancií dlhodobo úspešne a bez následkov praktizujú. Druhú tvoria tí, ktorí to nepraktizujú preto, lebo si to nevedia zariadiť, a tak sa len srdia sa na tých, ktorí to robia. V tretej skupine sú tí, ktorí to nepraktizujú, lebo to praktizovať nechcú, ale hnevajú sa na tých, čo to robia. A štvrtá skupina sú tí, ktorí to nerobia a na nikoho sa nehnevajú. Kam patríte?
Ja som dlho patrila do štvrtej skupiny, ale za posledných niekoľko rokov som postúpila do trojky a hnevám sa. Hnevám sa, keď sa ma to osobne dotýka a hnevám sa aj „kvôli porušovaniu vyššieho princípu“. Občas zatelefonujem nejakému kolegovi „prichytenému pri čine“. Občas nejakému lekárovi. Aj v zdravotnej poisťovni som sa už posťažovala.
Keď telefonujem, neriešim nejaké mýty a legendy. Tie hovoria o plných skriniach liekov v ambulanciách. O tom že, kolegovia sú v pracovnom i po pracovnom čase pozorovaní inými kolegami ako do zdravotníckeho zariadenia tiahnu s batohom a z neho tiahnu bez neho. O tom, že ďalší kolegovia sú pacientmi, ktorí idú z ambulancie nad ich lekárňou s náručou plnou liekov, žiadaný o igelitovú tašku…
Keď volám, držím v ruke elektronický výpis z účtu poistenca niektorého z mojich príbuzných. Alebo sa predstavím a bez udania mena pacienta uvediem lekárovi konkrétny liek, o ktorom viem, že naň vypísal recept a potom ho nedal pacientovi, ale strčil do šuflíčka. Reakcie sú rôzne.
Tu je niekoľko príkladov zo života:
Situácia 1:
Ja a kolegyňa
Môjmu známemu boli na ambulancii vydané dve balenia drahého bezdoplatkového lieku. Bez nápisu bezplatná lekárska vzorky. Recept vznikol. Niekde skončil. Výpis z účtu poistenca ukázal kde. Dohodla som si stretnutie s kolegyňou, ktorej rukami prešiel. Milá žena. Aj som jej povedala, že ju mám rada a jedným dychom aj to, že sa mi nepáči čo robí. Za hodinu a pol sedenia pri výbornom koláči sme si toho potom veľa povedali.
Argumenty:
- nevidí v tom etický problém zo strany svojej ani zo strany lekára, ide o záujem pacienta
- zákony sú zle nastavené, dakedy boli aj zľavy zakázané a dnes sú dovolené
- nie je jediná, čo to robí
- ak sa cítim ohrozená, mám skúsiť zájsť za lekármi v najbližšej poliklinike a dohodnúť sa s nimi
- je ťažké odmietať reprezentantov výrobných firiem s ich ponukami, aj oni chcú žiť…
Protiargumenty:
- je záujem pacienta na prvom mieste?
- ak zákony dovolia výdaj v ambulanciách načo sú nám lekárne?
- nejedná sa o porušenie zákona a zmluvy s poisťovňou zo strany lekára?
- nie je to porušenie zákona a zmluvy s poisťovňou zo strany lekárne?
- nie je tu strach z medializácie zo strany nejakého investigatívneho pacienta alebo jeho príbuzného /napr. novinára, daňového úradníka alebo niektorého viac ako ja naštvaného a postihnutého kolegu/?
Záver: Večer prišla od kolegyne SMS-ka:
Zamyslela sa, v niečom sa polepší, ale z rozbehnutého vlaku, do ktorého nasadla už pred mnohými rokmi sa za jazdy vyskakovať nezberá…
Otrasie sa. Zabudne…
Situácia 2:
Ja a reprezentant farmaceutickej firmy /obchoďák/
Hľa, čo sa mi pritrafilo pár dní po situácii číslo 1:
Prišiel do lekárne mladý fešák a po dvoch zahrievacích otázkach vybalil o čo mu ide. Reprezentuje firmu. Ponúka liek. Istý počet balení najprv v mojom sklade, a potom v ambulancii konkrétneho lekára. A má aj konkrétnu ponuku na vykompenzovanie doplatku….
Nadýchla som sa a slušným spôsobom som ponuku odmietla. Po niekoľkých minútach môjho monológu mi na táre ostali dve mláčky po jeho spotených rukách a dobrý pocit z toho, že som bola vecná…
Záver: Nepochodil. Pochodí inde. Tip som mu nedala. Nech sa trápi…
Situácia 3:
Ja a lekár
Sprevádzala som babku do ambulancie odborného lekára. Po naozaj kvalitnom vyšetrení, stanovil lekár diagnostický záver. Navrhol farmakologickú liečbu. Vypísal recept. Otočil sa ku skrinke a vybral tú správnu medecínu… Mala som v úmysle porozprávať sa s ním na tému jeho plnej skrine a toto bola vhodná situácia. Nevychrlila som na neho po nociach starostlivo pripravovanú reč, ale niekoľkými stručnými vetami som mu pripomenula riziká spojené s konaním, ktoré mi práve v priamom prenose predviedol. Zobral na vedomie a medecínu uložil späť k ostatným. Poslúži iným. Mne dal recept.
Záver: Bol prekvapený, možno aj trochu vystrašený. Za tie roky, čo to robí sa mu to, pravdepodobne, ešte nestalo. Aj lekársky nález mi zabudol vytlačiť…
Otrasie sa. Zabudne…
Čo s tým urobí pacient?
Nič. Pacient to riešiť nebude. Má svoj medikament. Pokladničný blok mu netreba. Za čo by ho aj dostával, veď nič neplatil. A pacient vo väčšine prípadov ani netuší, v čom sa ako rukojemník vezie. A ak je pacient uvedomelý a presne vie, v čom sa ako rukojemník vezie, aj tak to riešiť nebude. Pomyslí si, že k tomu lekárnikom alebo farmafirmou správne namotivovanému doktorovi bude musieť prísť aj nabudúce a že mu nestojí za to nahnevať ho. Veď je jasné, kto je pánom…
Čo s tým urobím ja?
Okrem rozhovorov a telefonátov, ktoré som už urobila, som napísala tento článok. Možno pomôže niektorému kolegovi k zamysleniu sa nad praktikami svojho podnikania. Možno sa niekto naľaká vyššie spomínaných rizík a úplne sa polepší.
Ako ďalší krok som si pripravila stručný edukačný materiál na túto tému pre mojich známych a pre pacientov lojálnych ku mne a mojej lekárni, ktorý sa im chystám porozdávať. Záujemcom ho môžem poskytnúť.
Čo by s tým mohla urobiť Slovenská lekárnická komora a Zdravotné poisťovne?
Mám návrh: V minulých dňoch som zachytila správu o vzniku anonymnej proti korupčnej stránky a linky. Možno by obdobná stránka zriadená Slovenskou lekárnickou komorou alebo Zdravotnými poisťovňami pomohla obmedziť tento lekárnický stav zahanbujúci jav. Stránka, na ktorej by bolo možné anonymne na základe výpisu z vlastného účtu poistenca nahlásiť protizákonne sa správajúcu dvojicu lekáreň, lekár a pridať názov lieku. Takéto „centrálne riešenie“ by lekárnikom, ktorí lieky do ambulancií nenosia, ušetrilo čas a adrenalín spojený s prípravou a riešením vyššie spomínaných situácií. Získané informácie by mohli byť pre kompetentných indíciami k tomu, aby sa po stopách tých konkrétnych liekov realizovaných v konkrétnej lekárni na opačnom konci mesta ako ambulancia konkrétneho lekára, mohli vydať… Myslím, že pokuty by pokryli mzdové náklady na takéhoto detektíva.
Česť našej krásnej práci!
Mgr. Jana Mojžišová